Hrad histórie
Knieža Gejza, ktorého môžeme považovať za stvoriteľa maďarskej štátnosti, sa dostal k moci v roku 971. Bol prvým panovníkom, ktorý si vybral pre seba trvalé sídlo: Ostrihom a v rámci mesta Hradný vrch. Na tomto mieste sa narodil náš prvý kráľ Štefan, ktorý bol vyhlásený za svätého v roku 1083, tu bol pokrstený a aj korunovaný. Pri vytvorení maďarskej cirkevnej organizácie sa sídlom arcibiskupa stal taktiež Ostrihom. Katedrálu postavenú na počesť Svätého Adalberta prvýkrát spomínajú v roku 1010. V časoch panovania Vojtecha III. bola postavená nová kráľovská rezidencia s kaplnkou a obytnou vežou.
V zime 1241-1242 Mongoli zbúrali kráľovské mesto, ale hrad ochránil išpán Šimon a jeho vojaci.
Boje následníkov o trón po vymretí Arpádovcov utrpel aj hrad, ale medzi rokmi 1450 a 1453 arcibiskup Dénes Széchy katedrálu obnovil a začal aj s budovaním paláca. S budovaním potom pokračoval arcibiskup János Vitéz v renesančnom štýle. Charakter hradu sa rozhodujúco zmenil po roku 1526, keď po bitke pri Moháči sa stali čoraz súrnejšími práce súvisiace s posilnením pevnosti. V roku 1543 sa hrad dostal do rúk Turkov. Definitívne sa ho podarilo oslobodiť až v roku 1683. V roku 1706 Ostrihom obsadili Rákócziho kuruci, ale cisárske vojská dobyli hrad späť ešte v tom istom roku. Pevnosť, ktorá prežila deväť väčších dobytí, bola do 18. storočia úplne zruinovaná a v takom stave ju vrátila Mária Terézia arcibiskupovi Ferencovi Barkóczymu v roku 1761. „Znovuobjavenie” kráľovského paláca, prvé objavy sa uskutočnili medzi rokmi 1934 a 1938. Vykopávky prebiehali pod vedením kanonika Antala Lepolda a profesora Tibora Gerevicha, rekonštrukciu vykonal Géza Lux, architekt Štátnej pamiatkovej komisie. Čiastočné reštaurovanie zničených častí paláca sa uskutočnilo medzi rokmi 1997 a 2000, novú terasu na vrchu Bielej veže odovzdali návštevníkom v roku 2009.
